Dnes v noci moje telo nepôjde spať,
Budem sa učiť a písať až do rána.
Celkovo ma to nejak prestáva baviť. Už neviem čo zo sebou. Mám stále nedostatok času a pritom ním plytvám. Najradšej by som prerušila komunikáciu s vonkajším svetom. A žila len v tom vnútornom.
Občas rozmýšľam či vlastne má nejaký zmysel všetko to, čo robím. Či má zmysel že sa snažím. Či sa vôbec oplatí sem niečo písať. Aj tak sa asi nič nezmení.
Ale potom mám pocit, že som len ufňukaná puberťáčka čo sa na všetko sťažuje. A tak si pred oči vyzdvihnem všetky tie skvelé veci v mojom živote.
Včera som bola na koncerte Tomáša Klusa. Nie že by to nebolo epické. :) Máme s ním fotku aj podpis.
Myslím, že byť hviezdou je docela unavujúce. Odohrať dvojhodinový koncert a potom sa ešte 2 hodiny usmievať na ľudí. Ale asi to bude tá daň za slávu.
Jedno sympatické dievča ku mne prišlo a len tak ma objalo. Zlaté. A bolo tam aj veľa sympatických chalanov. Ale všetci boli balení. A navyše, ja už svojho super chlapa mám a nadovšetko ho milujem.
A pribudol mi do zverinca jeden malý pes. Teda dievča-pes. Zora. Čudné meno. A tak sa teraz staráme o psie bábo. A "mačiatko" zachvíľu bude mať mačiatka.
A tak mi je dobre. A aj tak sa niekedy pozerám na svet zaslzenými očami. Ako dneska pri búrke. Obloha plakala so mnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára