Človek si dá dve lyžičky nutely a hneď mu je akosi sladšie na duši. Problémy sa zrazu zdajú byť maličké a ťažkosti ľahké. Tak som stála v okne a pozerala na záhradu. Keď raz budem mať dom, budem tam mať veľa okien. Doma mám z okna výhľad na svoju záhradu a na ďalších 5 záhrad našich susedov. A keď sa vonku zotmie do okna mi ako maják svieti veľká tabuľa s veľkým K ako Kaufland.
V škole mám z okna výhľad na ulicu. Zopár ihličnatých stromov, strechy domov, na ktorých sedia holuby. A za tým všetkým sa črtá silueta cukrovarských komínov. Alebo je to možno továreň na oblaky, už presne neviem.
Toto školské okno je pre mňa záchranou počas nudných vyučovycích hodín, keďže sedím celkom blízko. Sledujem ako sa lampa v triede odráža od skla a to všetkému ešte dodá štipku magickosti. A na toto všetko pozerám cez žalúzie, ktoré sú už dávno pokazené, takže manipuláciu s nimi obmedzujeme na minimum.
Myslím že predná a zadná časť mačky žijú svojim vlastným životom. Zistila som to keď som sledovala tú moju pri love. Niečo dočahuje prednými packami a zadné medzitým krúžia okolo. A zrazu mačka spraví kotrmelec. Jej hlava sa nachádza medzi jej zadnými packami. A hneď nato sú jej packy z boku. Je to ako rozhovor.
-Hej nohy, ako sa máte?
-Ale ujde to. A čo ty, zvyšok tela?
-V pohode.
-Tak zase niekedy nabudúce.
-Majte sa!
to o tej mačke je nápadité :)
OdpovedaťOdstrániť