Niekedy mávam silné bolesti hlavy.
Chodila som kôli tomu po doktoroch, nechodila som do školy. (To sa teraz
ukazuje na mojich známkach.)
Doktori nevedeli prísť na to čo mi
je. Ani som nepočítala s tým že to budú vedieť. Podľa testov
a vyšetrení som bola v poriadku. Ale stále so mnou bolo niečo
v neporiadku.
Dostala som tabletky, pardón,
výživové doplnky. Proti únave, na psychiku.
Možno mi to pomáhalo možno nie.
Každopádne som to prestala užívať lebo som na to zabudla.
Mali odstrániť následky ale nie
príčinu.
A myslím že teraz som už príčinu
našla.
Hlava ma bolí preto, lebo ju mám plnú
sĺz ktoré zadržujem s sebe. (A ešte aj pre nedostatok spánku.) Denne sa
dostanem do situácí keď chcem plakať ale radšej to zadržím. Moje slzy ale potom
potrebujem dostať zo seba von. Preto sú občas chvíle, keď sa mi chce plakať len
tak bez dôvodu. A niekedy sú noci kedy moja poduška znesie všetky moje
slzy ktoré jej dám a prostredníctvom nich si vypočuje čo ma trápi.
A potom mi prinesie sen. J
A tak ráno vyzerám
v pohode. Ale len moja poduška vie ako mi skutočne je.
A najhoršie je keď si myslím že
je dobre a zrazu dostanem ďalšiu ranu.
emócie sú silná vec, ale práve vďaka nim sa orientujeme v tom, čo nás robí šťastnými, čo je pre nás dobré a čo nie...
OdpovedaťOdstrániť:)