John Grey - kapitola 3.

Snívalo sa mu že vedľa neho leží  dievča s medenými vlasmi, ktoré na okamih zazrel na tanečnom parkete. O to ťažšie sa mu vstávalo, keď sa ako vždy sám, zobudil do sychravého rána. Počasie pripomínalo skôr mrzutý pondelok ako nedeľu. Obloha vonku bola tmavo-sivá a vyzeralo že bude pršať. John vstal a len v tričku a trenkách si šuchtavým krokom šiel uvariť svoju obľúbenú čakankovú kávu. Cestou sa poobzeral po svojom  byte. Bol malý ale zato priestranný a útulný.  Jeho vybavenie bolo až príliš jednoduché. Namiesto skríň a poličiek tu mal prevažne veľké škatule.  Celá spálňa sa skladala z manželskej postele na zemi a z nočného stolíka. Na písacom stole, ktorý zároveň predstavoval aj jedálenský stôl, bol položený notebook, stojan na perá, veľa papierov a malá lampička.
Žlté kachličky v kúpeľni krásne kontrastovali s modrým závesom, zakrývajúcim sprchový kút. Ošúchané zrkadlo, visiace nad obitým umývadlom, osvetľovala žiarovka a vianočné svetielka. Nechala mu ich tu spolubývajúca pred 3 rokmi. A spolu s nimi aj prešívanú prikrývku, ktorá teraz ležala na jednej zo škatúľ.
Kuchyňu predstavovala nízka chladnička, na ktorej bola položená miska ovocia, a kuchynská linka v rohu.
Červená sedačka v obývačke dodávala bytu kvapku života. Po zemi sa povaľovala hŕba kníh a podušiek rôznych tvarov a veľkostí. V rohu boli nenápadne uložené plátna, štetce a farby.
Johnov byt mal dve veľké okná. Jedno z výhľadom na ulicu a jedno na malý park, kam chodili ľudia behať.
V lete tu býva teplo a dusno. Zatiahnuté závesy zabraňujú vstupu horúcich slnečných lúčov a celý priestor je vtedy presvietený na červeno. V zime najväčšie teplo poskytuje elektrický ohrievač a šálka kávy na stole.
Ako sa tak pozeral opantala ho prázdnota. Zrazu chcel mať niekoho, kto by mu sem priniesol trochu oživenia. Niekoho, kto by si vedľa neho ľahol do a vďaka komu by sa biele steny zapĺňali fotkami.
„Mohla by byť ryšavá.“
 A tak sa John rozhodol, že si zaobstará mačku.