Spovede a dobrodružná prechádzka

Prestávam mať pocit že toto je blog ako taký v pravom slova zmysle. Skôr mám pocit že je to naozaj len Niečo ako denník. Že si tu píšem zážitky pre seba, pričom sú voľne prístupné verejnosti. A je to aj niečo ako môj psychológ. :D Chodím sa sem vypísať.
V poslednej dobe ani nestíham sledovať ako mi život beží pred očami. Žijem zo dňa na deň a ani som si poriadne nestihla všimnúť že už je Máj. Že som bez peňazí, že je treba zachraňovať známky, že sa mi v izbe kopí bordel. Že stále neviem ako sa v pondelok o 11 dostanem z Nitry domov.
Práve využívam tú trochu času, ktorá sa mi naskytla po dlhom čase nad učebnicami.
Celkovo mám pocit že škola vo mne zabila kreativitu. Alebo jednoducho to moja múza už nevydržala a odsťahovala sa k niekomu inému. Takže ak sa v mojom okolí zjaví génius, budem vedieť prečo.

Nedávno sme boli s mojim drahým na prechádzke pri Váhu. Objavili sme tajný chodníček a tak sme sa vydali na prieskumy.
Naše putovanie sa začalo na slnkom zaliatej lúke. Všade okolo nás voňala tráva a rôzne bylinky. Po chvíli putovania sme sa pristavili a schovali sa medzi stromy. Odtiaľ sme neohrozene pokračovali v ceste. Prišli sme na čistinku kde sa vzadu v kroví schovávalo pár postáv. Podľa vzhľadu domorodci, ľudovo tiež nazývaní Feťákis. Nevšímali sme si ich a tak ani oni nás. Po krátkej pauze pri vode sme sa vydali ďalej. Za čistinkou cesta už ďalej nepokračovala. Nechceli sme riskovať a ísť naspäť okolo domorodcov a tak sme sa rozhodli presekať sa našimi drevenými mačetami. Miestami to šlo ľahšie, inde ťažšie. Museli sme sa chrániť pred krvilačnými beštiami, takzvanými Kliešťami a Komármi. Prišli sme na miesto kde boli stromy osekané a na zemi ležali rôzne palice a koly. Som si istá, že na tom mieste domorodci vykonávali svoje obrady a rituály. Ako talizman pre šťastie sme si odtiaľ odniesli dve biele paličky. Posledný úsek našej cesty bol najnamáhavejší a takmer neschodný. Ale po výstupe na mierne zvažujúci sa svah, sme sa dostali na malú vyhliadku. Miesto bolo obkolesené bielokvetými stromami a bol odtiaľ výhľad na betónovú rieku vinúcu sa pozdĺž krajinou. Tadiaľ sa premávali kovové príšery na gumových kolesách. Dávali sme radšej pozor aby nás žiadna nezahliadla. Na tomto mieste sme odložili mačety a odhodili oštepy a vstúpili do reálneho sveta.
Išli sme ešte ku kasárňam a do lesov smerom ku kempingu. Potom ešte do Lídlu pre nejaké dobroty a hurá pozrieť si nejaký dobrodružný film. :)

Chcela som tu ešte písať o mojom výlete do Holandska, ale nejak na to nemám... náladu? chuť? Takže to obmedzím na pár slov.
Tulipány, bicykle, marihuana, homosexuáli, veterné mlyny, vodné kanály.  400 fotiek. Pekná architektúra, Metro.

V blízkej dobe sa chystám do Benátok takže to potom asi nejak zhrniem do kopy.

A to je asi tak všetko čo som chcela dnes povedať.