East Point. Krv, pot a slzy. 9 dní slobody pri výcviku na vojenskom tábore. Pozdravy z frontu.
10.8.
Píšem z vojenskej základne East Point. Vojna je krutá. A to je ešte len prvý deň. Moje písanie často prerušuje rozkaz na nástup, výcvik alebo kontrolu... Čiapku z hlavy už ani neskladám a štítok s menom strážim ako oko v hlave. Moje modré náramkové hodinky sú teraz mojim najväčším pokladom. Pero mi už nepíše a preto píšem fixou.
Dnes sme sa učili viazať uzle, stavať prístrešky a čítať z mapy. Robili sme taktiku na otvorenom priestranstve aj v lese.
Utekám na nástup. Pokračovať budem večer.
-Na večernom nástupesom dostala 3 pochvaly. To znamená povýšenie. Slobodník.
V skratke sa pokúsim opísať naše podmienky tu na vojenskej základni. Práve sedím na zábradlí terasy dievčenskej chatky. Vedľa majú chatku inštruktori, ktorí sedia vonku, fajčia a rozprávajú sa.
Každú chvíľu tŕpnem aby som náhodou nespravila niečo čo nesmiem. Aby som nepovedala nejaké "škaredé slovo", nemala ruky vo vreckách a iné, mne zatiaľ neznáme veci.
Teraz je 9 hodín večer s my už hodinu a štvrť máme voľno. Keďže ho tu asi nebudeme mať veľa snažila som napísať čo najviac. Pre dnes to ale bude všetko. Idem si asi vyprať, spraviť stĺpčeky v skrini a osprchovať sa.
P.S.: chytám východniarsky prízvuk.
11.8.
Polovica druhého dňa je už za mnou. Momentálne prebieha obnova bojaschopnosti. O druhej máme nástup. Pred obedom sme mali taktiku v horskej riečke. Chytili sme do rúk raft a cez bahno a bariny sme sme sa dostali k rieke. Bola riadne studená. Ale taktika je taktika, takže zatnúť zuby a ísť. Po riečke nasledovalo horolezectvo. Na skalu som išla, vyliezla som ale kedže mám panický strach z výšok mala som po zlezení mierny emočný šok.
Zatiaľ končím. Utekám na nástup.
-Na zdravotke bolo treba zostaviť provizórne nosítka na prenos raneného. Prenášať sme mali doktorku ale nakoniec som bola figurína ja. Nebolo to najlepšie, mykalo ma horšie ako na nákladnej lodi ale kľudne by som sa takto nosila celý deň.
.Končím. Večierka.
