Morning

Ranné vtáča búrka zmáča fotí hmlu.

Barcelona

Po veeeľmi dlhej dobe som znova dostala chuť sadnúť si k počítaču a písať. A hádajte prečo. (Správne-znova sa musím učiť a nechce sa mi.)

Prvý týždeň školy pre mňa začal pomerne lepšie ako pre ostatných. Strávila som ho v slnečnom Španielsku a to rovno v druhom najväčšom meste. Vzduch bol teplý, voda slaná a noci živšie. Tu som absolvovala svoju stužkovú. A na streche nášho hotela v Barcelone, s pripnutou zelenou stužkou som si uvedomila aká som vlastne stará. Mám stužku. Ja mám stužku. Zelenú stužku, ktorá znamená že som v poslednom a teda maturitnom ročníku.
Neviem ako je to možné ale stále mám z tej školy akýsi dobrý pocit. Možno je to tým že ešte len začala. Celkom sa teším dokonca aj na maturitu (aj keď z nej mám obrovské obavy) lebo to bude znamenať že táto nekonečná kapitola sa konečne skončila.

O Ničom

Niekedy si hovorím že by som si svoje myšlienky a výroky mala zapisovať. Stálo by to za to si niektoré prečítať. A potom si spomeniem, že vlastne mám blog kam si môžem takéto veci zapisovať. A potom keď už idem niečo zapísať tak si spomeniem, že si vlastne na nič hodné zapísania nespomínam. A potom to dopadá tak, že keď by som mala najviac makať (napríklad sa učiť na písomky alebo tak), vtedy mám najväčšiu chuť písať. Aj keď vlastne netuším o čom. A tak som zistila že písať sa dá aj o ničom. Teda nie že by to bolo oničom. Ono je dobré ale je to o Ničom. Ako vegetariánsky obed. Veľa omáčky a toho ostatného a žiadne mäso. You know what I mean.

A potom tak uvažujem. Čo budem robiť? Budem sa učiť na tú písomku alebo napíšem niečo o Ničom? (Písanie vyhralo ako ste si mohli všimnúť.)

Ale dobré je, že keď už začnem písať, tak sa to píše tak nejako samo. (Keby to tak fungovalo aj potom na tej písomke.) Na písaní je najťažšie začať. A to je vlastne na všetkých veciach.

Chcela som ešte písať o tom čo mám nové, ale potom som uvedomila že zas tak veľa toho nieje. Takže iba také zhrnutie:

• som ostrihaná, 
• autoškola ma bavila-už ma nebaví, 
• baví ma fotenie a maľovanie, 
• pijem viac kávy a neviem či je to dobre alebo zle, 
• mám novú knižku-Charlieho malé tajomstvá 
• nedávno sme s drahým mali 2 roky a stále nás to baví, takže verím na lásku 
• konečne v meste otvorili čajovňu
• a konečne ide jar z čoho som veľmi potešená

Myslím, že blogerka zo mňa nebude. A nemám rada rada prvý apríl. Ani šibačku. Choďte dokelu s tradíciami a folklórom.

Cho-ro-ba

Breaking news: V hlavnom meste stále vládne hlboká hipstéria.

Keď je človek chorý, má viac času. A keď k tomu nemá až tak veľa učenia, tak stihne robiť aj veci, ktoré ho bavia. Aký skvelý pocit.Nemám vyjadrovanie ako zo slovníka a nepíšem zaujímavé príbehy ako z kníh, ale písanie ma stále baví aj keď v poslednej dobe nám možnosť písať až tak často. Skúšali ste už písať v rytme rumby, samby alebo cha-cha? Je to ako tanec  prstami.

Momentálne mám veľkú dilemu. Neviem sa vôbec rozhodnúť na akú školu sa dať. Ekonomickú alebo umeleckú?

Mám fakt rada Sereď. Neviem čím to je. Možno tým že tam žijem. Takže aj keď sa chcem presťahovať do Bratislavy, stále sa budem s nadšením vracať do Serede.

Asi potrebujem prudkú zmenu šatníka. Mám v ňom väčšinou len farebné tričká s obrázkami a nápismi, lenže teraz by som už radšej nosila celkovo niečo viac elegantné (basic tričká, sukne a tak.

Nedávno som odolala kúpeniu úžasnej knihy - Charlieho malé tajomstvá, pretože by mi už nezostali žiadne peniaze. A tak dúfam, že mi ju v blízkej dobe dostanem od drahého. 

Možno píšem trocha zmätočne,

nie však zbytočne.

Môžem s istotou tvrdiť, že posledný víkend patril medzi ti najlepšie aké boli. Takmer celý čas som strávila s drahým.

• Valentínsky ples - aj keď som zatiaľ bola len na troch plesoch tak tento bol "do tretice to najlepšie".

• Valentín - dostala som ružu (a okrem iného aj méďu) a boli sme v kine na 50 shades. 

A na záver? Potrebujem jar. Leto. Teplo, kvety, vodu, slnko, voľnosť... (A tiež ostrihať si vlasy a ísť na výlet do Grónska.)

Som šťastná a teším sa

Som šťastná pretože som Silvester a strávila so svojou láskou. Odpočítali sme Nový rok, pili sme šampanské, videli sme krásny ohňostroj (ktorý som ani len neodfotila,pretože bol príliš krásny), mali sme pyžamovú pohodu a pozerali veľa filmov.
Teším sa lebo si chcem ísť kúpiť zápisník, ktorý bude mať 365 strán. Každý deň si do neho niečo malé zapíšem alebo nakreslím nejakú kresbičku. A tak na konci roka sa budem môcť pozrieť na to aký bol. A verím v to že bude ten najlepší. Pretože je 2015 a 15 je moje šťastné číslo.
A tiež sa teším na to ako si budem v salóne skúšať krásne šaty a vyberiem si tie najlepšie na obidva plesy, na ktoré pôjdem.
Teším sa aj na ostatné udalosti, ktoré ma čakajú a ktoré plánujem zažiť. Druhé výročie s milovaným, jeho 22-ka, prázdniny, 4. ročník, stužková v Barcelone, a moja 19-ka. Prečítam veľa dobrých kníh, pozriem veľa dobrých filmov, objavím nové miesta a stretnem nových ľudí, budem viac fotiť a maľovať (a učiť sa históriu umenia aby som spravila prijímačky na VŠVU) a budem robiť čo budem ja chcieť.

fotka zo silvestrovskej turistiky + moja grafická úprava

P.S.:máte nejaký tip na pekné spoločenské šaty?