Sfetované sny

Som ako list, vejúci na tvojom strome spomienok.
Čerešne, matne sa odrážajúce v oku nemého diváka.
"Poď bližšie", láka ťa roklina. A z jej hĺbky počujem vábivý spev dravej rieky.
Slnko ťa pichne do oka a ty sa rozbehneš a skočíš.
Letím po tvojom boku. Padáme k oblakom.
Keby kukuričné pole, na ktorom som spala nezačalo horieť, vybuchli by sme vo vzdušnom zámku.
Cesta domov vedie po rovnej, štrkovej ceste. Vzduch predomnou aj za mnou sa vlní a ja rozmýšľam aké je to byť vlkom. A od zúrivosti niekoho roztrhať v zuboch.
Opäť sa mi pred očami zjavila tvoja vidina. Presvedčila som ťa aby si objal kaktus, a tak si praskol.
Božské ticho zrazu narúša sykot.
Otvorila okno, vypla plyn syčiaci z trúby a dopila zvyšok svojej rannej kávy.