S kvalitnou hudbou je celý svet epickejší.
Zažili ste už niekedy hudobný orgazmus? Taký ten pocit keď idete so sluchátkami po ulici a zrazu vám začne hrať úplne epická pesnička. Naskočia vám zimomriavky (čo v lete nemôže byť na škodu) zrýchli sa vám dych, srdce začne prudšie byť vy si so širokým úsmevom takmer začnete spievať na ulici. Keby do toho ešte začalo pršať môžete si povedať I singing in the rain. Keď ste na drogách môžete si povedať I found myself in wonderland. A ak máte náhodou filozofickú chvíľku môžete si do toho pospevovať All we are is dust in the wind.
A teraz prudké premostenie ak nie dokonca skok cez rieku. Zamýšlali ste sa niekedy nad životom? Viem že to k pozitívnej nálade väčšinou neprispieva ale občas to fakt stojí za to.
Štýly života sa podľa mňa dajú ľahko spoznať na rodinných stretnutiach. Zisťujem, že tento spôsob života sa mi prestáva páčiť. Hra na luxus. Všetci majú zdvihnuté malíčky a rozprávajú reči a klebety na úrovni. Pijú luxusné šampaňské s jahodami zo stopkových pohárov a napchávajú sa luxusnými chlebíčkami. Sedíme v luxusnom altánku pri stole s bielym obrusom. Všetci sú luxusne oblečení a keď ich náhodou postrieka voda hnevajú sa.
U XYZ všetci behajú v teplákoch alebo kraťasoch. Sedia pod stromom na rozheganých stoličkách, pri stole, v ktorom sú do špiny vyškrábané obrázky. Lacné, ale dobré červené víno sa pije z malých, akoby zaváraninových pohárov. Podáva sa to čo práve rastie na záhrade. Okolo skáče veľký pes ale nikto sa nad tým nerozčuľuje.
Takto ma to baví viac.
18. júla 2014
16. júla 2014
Letné trápenie (alebo nie?)
Vraj sme tak starí na koľko sa cítime.
Mám 17 rokov 8 mesiacov a 1 deň.
Cítim sa prinajmenšom ako 30.
Som pubertiačka s krízou pubertálneho veku a s dušou osamelej tridsiatničky. Takej čo ráno chodí do práce, vráti sa večer, unavená po celom dni si dá sprchu, zoberie do ruky knihu a k celej dokonalosti tejto sladkej tragédie chýba už len pohár červeného vína v ruke. Večer nemôže spať a len sa nepokojne prehadzuje na posteli, pod ktorou akoby tleli žeravé uhlíhy. A ráno, zrejme kvôli zmenám tlaku alebo počasia alebo neviem akej poondiatej insomnii vstáva o 5.
Nesťažujem sa. V celkovej podstate mám rada svoj život. Život ako taký.
Nepoužívam síce slová ako latentný alebo žoviálny ale zato sa vyžívam v recesistickom a metaforickom chápaní sveta. Bavia ma dvojzmysly.
Možno sa zdá že teraz táram (píšem) trochu odveci, jedno cez druhé. Ale je to len prúd mojich myšlienok v ich najčistejšej forme. To že myšlienky sú ovplyvnené rôznymi vonkajšími vplyvmi je už nepodstatné.
Mám rada ľudí, ktorí majú vo svojom živote osvietene jasno. Niečo ma na nich fascinuje. Ale cez ich osvietenie som si ešte asi nestihla všimnúť čo.
Ale mám rada aj obyčajných, milých ľudí, ktorí sú osvietení akurát preto že pracujú v obchode s lampami.
Ale keď napríklad potrebujem potešiť alebo inak povzbudiť potrebujem priateľskú radu, takú pravú a od srdca s jemným nádychom racionálnosti, logickosti a jasných argumentov, ako dieťa s Aspergerovým syndrómom (nechápte zle moje čierne prirovnanie). Nepotrebujem naučené motivačné a kvázi povzbudzujúce citáty z múdrych kníh alebo internetových stránok. To naozaj nie.
Mám 17 rokov 8 mesiacov a 1 deň.
Cítim sa prinajmenšom ako 30.
Som pubertiačka s krízou pubertálneho veku a s dušou osamelej tridsiatničky. Takej čo ráno chodí do práce, vráti sa večer, unavená po celom dni si dá sprchu, zoberie do ruky knihu a k celej dokonalosti tejto sladkej tragédie chýba už len pohár červeného vína v ruke. Večer nemôže spať a len sa nepokojne prehadzuje na posteli, pod ktorou akoby tleli žeravé uhlíhy. A ráno, zrejme kvôli zmenám tlaku alebo počasia alebo neviem akej poondiatej insomnii vstáva o 5.
Nesťažujem sa. V celkovej podstate mám rada svoj život. Život ako taký.
Nepoužívam síce slová ako latentný alebo žoviálny ale zato sa vyžívam v recesistickom a metaforickom chápaní sveta. Bavia ma dvojzmysly.
Možno sa zdá že teraz táram (píšem) trochu odveci, jedno cez druhé. Ale je to len prúd mojich myšlienok v ich najčistejšej forme. To že myšlienky sú ovplyvnené rôznymi vonkajšími vplyvmi je už nepodstatné.
Mám rada ľudí, ktorí majú vo svojom živote osvietene jasno. Niečo ma na nich fascinuje. Ale cez ich osvietenie som si ešte asi nestihla všimnúť čo.
Ale mám rada aj obyčajných, milých ľudí, ktorí sú osvietení akurát preto že pracujú v obchode s lampami.
Ale keď napríklad potrebujem potešiť alebo inak povzbudiť potrebujem priateľskú radu, takú pravú a od srdca s jemným nádychom racionálnosti, logickosti a jasných argumentov, ako dieťa s Aspergerovým syndrómom (nechápte zle moje čierne prirovnanie). Nepotrebujem naučené motivačné a kvázi povzbudzujúce citáty z múdrych kníh alebo internetových stránok. To naozaj nie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)