Už 4 rok po sebe som sa zúčastnila trnavského Fottofestu. Môj názor? Ako každý rok. Nie je to súťaž pre mňa.
Ja ako začínajúci fotograf na tejto súťaži asi nemám šancu. Súperím totiž s profesionálmi.
So svojím skromným starým objektívom, prípadne s mobilom odfotím niečo pekné čo ma zaujme, má to nápad a myšlienku. Bez akejkoľvek úpravy (resp. len s minimálnymi úpravami jasu, farby a možno nejaký filter) si fotky vytlačím asi na veľkosť A5 pretože na väčšie nemám prostriedky. A potom tam príde nejaký skúsený, starý (neberte to ako urážku) fotograf, ideálne cestovateľ, so svojím obrovským foto-delom, ktorý každú svoju fotku aspoň pol hodinu upravuje vo photoshope a vytlačí si ich minimálne na rozmer meter krát meter. Moje fotky proste zaniknú.
Niektorí tvrdia, že ak sa jedná o umeleckú fotku, sú úpravy nevyhnutné. Lenže pre mňa potom celý proces fotografovania stráca svoj význam. Veď úpravami si každý môže spraviť dokonalú fotku ako z ateliéru. Myslím že skutočný zmysel fotenia je v tom, dosiahnuť dokonalú (alebo aspoň skoro dokonalú) fotku bez úprav. Kto toto dokáže, ten je pre mňa skutočný fotograf.
Ale som rada, že sa vždy nájdu ľudia, ktorým sa moje fotky páčia. Keď sa pri mne pristaví malé dievča a povie, že moje fotky sú najkrajšie, a že by som to mala vyhrať. To je to čo ma motivuje fotiť a zúčastňovať sa týchto súťaží aj naďalej.
A že mám cez objektív detský pohľad? No a čo.
Pár vecí, ktoré platia o fotografovaní a foto-súťažiach:
- ak má byť fotka umelecká, stačí ju spraviť čienobielo
- ideálne je keď spravíš nejakú depresívnu fotku, plnú tajomna
- ak nevieš dobre fotiť, tak musíš ľudí fotkou aspoň šokovať
- ak ich nevieš šokovať fotkou, pripíš k nudnej fotke nejaký srdcervúci príbeh
- tvoja fotka nemusí byť kvalitná ak jej dáš kvalitný názov
- aby si uspel tak musíš mať fotky minimálne veľkosti A4 a foťák aspoň za 300 eur
- ak tvoje fotky sú aj pekné aj kvalitné ale porotci sa dozvedia že si fotil mobilom, skončil si
- ak nie si v nejakom fotoklube alebo nemáš veľa známostí, skončil si
