25. júna 2014

Our trip to London

Moc sa mi o tom nechce písať. Možno preto že takéto veci neviem dobre podať. Ale podľa zákonov Klišé by som mala. Takže si tu teraz sedím v 2. B pri katedre a píšem vety.

Odchádzali sme asi o 10. Spolu s nami už v autobuse boli aj študenti z Levíc, ktorých sme vôbec nevnímalí, narozdiel od spiatočnej cesty. (Mimochodom v piatok asi pôjde naša anglická skupinka do Levíc na stretko.) V Brne sme naložili Znojmákov a potom sme už išli. 26 hodín cesty. Každé 4 hodiny 20 minút prestávka. Vodič bol mimoriadne priateľský. Vlastne až príliš.
Ako prvé sme prišli do Babbacombe, čo bolo blízko pri mieste nášho ubytovania. Boli sme na pláži a v minimestečku.
A potom sme sa mali ísť rozdeliť do rodín. Na parkovisku sa to hemžilo čudnými ľuďmi. Hovorím si-dúfam že nebudem mať túto. A v tom počujem moje meno. Zákon schválnosti. Na prvý pohľad sa zdali byť milí. Ale hneď prvý deň sa z nich vykľuli šialenci. Nebudem to nejak bližšie rozpisovať. Poviem iba to že ma vyhnali zo sprchy a schudla som tam 4 kilá. Našťastie druhú rodinu sme mali dobrú a nedostali sme žiadnych moslimov.
V skratke opíšem náš program. Pochodili sme Torbay- jeho mestské časti. Vždy dopoludnia škola a popoludní výlet. Na našom metingpointe sme mali byť 7:25. Vstávali sme o 6 a domov sme prichádzali o 19. A tak som tretí deň z nedostatku jedla a spánku takmer skolabovala v autobuse.
Skrátim to a prenesiem sa rovno do Londýna. Boli sme tam len chabých 10 hodín. Potrebovali by sme minimálne 2 dni len na prejdenie celého Britského múzea. Ale inak to bolo fajn. V Národnej galérii pekné obrazy, na Trafalgar Square koncert na oslavu narodenín MasterCard. Videli sme Big-Ben, Buckinghamský palác, Windsor, Tenžu, London Eye, Stonehenge a všetko ostatné čo by sa patrilo vidieť v Londýne.
Celkový dojem z výletu: dobrý. Cesta naspäť nám ubehla rýchlejšie, na trajekte som sa hrala na Titanic.
Kúpila som si veľa oblečenia a kníh a tiež som nakúpila veľa darčekov. Keby som mohla ešte by som sa do Londýna určite vrátila.
To je koniec veľmi obšíreneho opisu nášho anglického výletu.
+v ďalšom príspevku pridám fotky.

10. júna 2014

John Grey - kapitola 4.

Asi mesiac po tom, ako John prvý krát navštívil podzemný Bar začal mať čudné obdobie. V práci si vzal voľno a na čas prerušil styky s ľuďmi.
Vonku bola silná búrka a on sa práve nepokojne prehadzoval na posteli. Mával také živé sny, že sa mu stávalo že ich nevedel odlíšiť od reality.
Stál na pláži s bielym pieskom a zamyslene pozeral do jasnomodrého oceánu. Keď sa mu vlnky dotkli nôh, odhodlal sa a rozbehol sa v ústrety vode. Nadšený plával stále ďalej a ďalej. Zo začiatku to šlo ľahko, ale čím dlhšie plával, tým to bolo horšie. Chcel sa vrátiť na pláž, no keď sa obzrel už ju za sebou nevidel. Zdalo sa mu ale, že pred sebou niečo vidí. A tak plával stále ďalej a ďalej.
Zrazu sa more rozbúrilo. Johna zaliala jedna veľká vlna.  A za ňou ďalšia. A ďalšia. A ďalšia. Pomaly mu dochádzali sily aj kyslík. Zahmlievalo sa mu pred očami a keď si už myslel že sa utopí...
Zobudil sa. Vonku stále pršalo. Cez otvorené okno mu na nohy dopadali studené kvapky.
Posledné čo si z toho sna pamätal bol oranžový záblesk. Bol to snáď záchranný čln? Blesk? Alebo to bolo to dievča, o ktorom sa mu snívalo minulú noc, a ktoré zahliadol na tanečnom parkete?  John si nikdy neprial viac spať ako v tomto momente.

4. júna 2014

Len také zápisky...

Človek si dá dve lyžičky nutely a hneď mu je akosi sladšie na duši. Problémy sa zrazu zdajú byť maličké a ťažkosti ľahké. Tak som stála v okne a pozerala na záhradu. Keď raz budem mať dom, budem tam mať veľa okien. Doma mám z okna výhľad na svoju záhradu a na ďalších 5 záhrad našich susedov. A keď sa vonku zotmie do okna mi ako maják svieti veľká tabuľa s veľkým K ako Kaufland.
V škole mám z okna výhľad na ulicu. Zopár ihličnatých stromov, strechy domov, na ktorých sedia holuby. A za tým všetkým sa črtá silueta cukrovarských komínov. Alebo je to možno továreň na oblaky, už presne neviem.
Toto školské okno je pre mňa záchranou počas nudných vyučovycích hodín, keďže sedím celkom blízko. Sledujem ako sa lampa v triede odráža od skla a to všetkému ešte dodá štipku magickosti. A na toto všetko pozerám cez žalúzie, ktoré sú už dávno pokazené, takže manipuláciu s nimi obmedzujeme na minimum.


Myslím že predná a zadná časť mačky žijú svojim vlastným životom. Zistila som to keď som sledovala tú moju pri love. Niečo dočahuje prednými packami a zadné medzitým krúžia okolo. A zrazu mačka spraví kotrmelec. Jej hlava sa nachádza medzi jej zadnými packami. A hneď nato sú jej packy z boku. Je to ako rozhovor.
-Hej nohy, ako sa máte?
-Ale ujde to. A čo ty, zvyšok tela?
-V pohode.
-Tak zase niekedy nabudúce.
-Majte sa!