John Grey - kapitola 2.

Keď vyšiel na ulicu najprv nevedel kam sa dať. A tak prešiel cez cestu a išiel len tak. Takto bezcieľne a rozmýšľajúc prešiel asi 3 kilometre až si uvedomil že sa ocitol v časti mesta, v ktorej nikdy nebol. Domy tu boli sivé a ošúchané až na jeden, ktorý sa tváril ako nejaký slušný podnik. Do vnútra sa vchádzalo po schodoch dole. Bolo to niečo ako klub, kde ľudia tancovali, sedeli pri bare, len tak postávali pri stene alebo sedeli na zemi a zhovárali sa. Hrali tu zmes takmer všetkých štýlov od retro, cez pop, reggae, swing, rock až po jemný metal. John prešiel na koniec miestnosti, kde za rohom našiel mierne pootvorené dvere. Tie viedli do miestnosti s tlmeným svetlom a opojnou ťažkou vôňou santalu. Po zemi boli mierne chaoticky poukladané matrace a podušky a medzi nimi boli uložené nízke stoly. V tejto časti baru ľudia pili čaj a fajčili vodné fajky.
Johnovi sa zdalo, že je Alica a ocitol sa v krajine zázrakov.
Nejaký chlapík z najbližšie sediacej skupinky ho ponúkol čajom a prizval ho si sadnúť k nim. A tak John zvyšok večera strávil v spoločnosti ľudí, o akých sa mu ani nesnívalo a zdalo sa, akoby ani nepatrili do toho hektického sveta. Domov sa dostal až o druhej ráno a unavený zaspal.