John Grey sedel doma a poriadne
sa nudil. Bola sobota večer a on nejak nemal čo na práci. Volal Jane ale
tá bola na rande so svojim priateľom. Napísal e-mail Emily ale tá bola u kamarátky.
Joshua musel ísť so svojou sestrou na
pohotovosť a Antoan bol práve v zahraničí.
„Keby som mal aspoň psa alebo mačku. S takými zvermi je vždy sranda.“
John si teda obul svoje ošúchané tenisky a vyšiel zo svojho ošúchaného bytu na ošúchanú ulicu.
Väčšina vecí v jeho živote bolo ošúchaných. Do práce chodil roztraseným autobusom číslo 5. Po obede si chodil sadnúť do malej kaviarne, ktorej úroveň upadala zo dňa na deň až ju nakoniec zavreli. Väčšina z jeho oblečenia a topánok bola staršia a vymykala sa súčastnej móde.
„Keby som mal aspoň psa alebo mačku. S takými zvermi je vždy sranda.“
John si teda obul svoje ošúchané tenisky a vyšiel zo svojho ošúchaného bytu na ošúchanú ulicu.
Väčšina vecí v jeho živote bolo ošúchaných. Do práce chodil roztraseným autobusom číslo 5. Po obede si chodil sadnúť do malej kaviarne, ktorej úroveň upadala zo dňa na deň až ju nakoniec zavreli. Väčšina z jeho oblečenia a topánok bola staršia a vymykala sa súčastnej móde.
John mal 24 rokov a pracoval
v reklamnej agentúre. Plat mal celkom slušný, dokázal sa zabezpečiť a ešte
mu aj zostalo na nejaké tie víkendové akcie v baroch. Mal však pocit, že
už dlhšiu dobu jeho život stagnuje.
Jeho denná rutina mu už začala tiež pripadať ošúchaná. Ráno káva z hrnčeka s odbitým uchom. Potom utekať na zastávku na autobus do práce. V práci stále to isté dokola. Vybaviť objednávky a snažiť sa čo najviac vyhovieť zákazníkom. O 4 si vzal tašku a opustil svoj stôl s počítačom v jeho malom „kanceláriovom“ boxe. O dve ulice ďalej mal jeho obľúbenú kaviareň, kde milý ale nie práve najchytrejší predavač Larry robil skvelú mexickú kávu. Ak bol jeden z lepších dní, išiel John s priateľmi do írskeho baru, indonézskej reštaurácie alebo do Hawai clubu kde si opitý robili posmech z ľudí tancujúcich v palmových sukniach a s umelými kvetmi na krku. Inokedy, ako napríklad dnes, sedel doma a zväčša pracoval na objednávkach z práce. Dnes ho to ale prestalo baviť.
Jeho denná rutina mu už začala tiež pripadať ošúchaná. Ráno káva z hrnčeka s odbitým uchom. Potom utekať na zastávku na autobus do práce. V práci stále to isté dokola. Vybaviť objednávky a snažiť sa čo najviac vyhovieť zákazníkom. O 4 si vzal tašku a opustil svoj stôl s počítačom v jeho malom „kanceláriovom“ boxe. O dve ulice ďalej mal jeho obľúbenú kaviareň, kde milý ale nie práve najchytrejší predavač Larry robil skvelú mexickú kávu. Ak bol jeden z lepších dní, išiel John s priateľmi do írskeho baru, indonézskej reštaurácie alebo do Hawai clubu kde si opitý robili posmech z ľudí tancujúcich v palmových sukniach a s umelými kvetmi na krku. Inokedy, ako napríklad dnes, sedel doma a zväčša pracoval na objednávkach z práce. Dnes ho to ale prestalo baviť.
(P.S.: ak by ste veľmi chceli - pokračovanie nabudúce.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára