Uplakaná

Sedí v tichu svojej izby, ktorú osvetľuje iba malá lampička nad písacím stolom. Hlavu má sklonenú, len kúsok za hranicou svetelného kužeľa z lampy. Slzy jej takmer nehlučne dopadajú na na stôl. Tečú skoro nepretržitým prúdom. Na perách cíti vlhkosť a na jazyku cíti ich slanú chuť. Tento pocit zažila len prednedávnom a dúfala že sa to tak skoro nezopakuje. Nechala sa uniesť opojením z  krátkeho obdobia radosti. Zabudla na krutú, nechutnú realitu. To bola chyba. A za chyby sa platí.
Pozerá na veci okolo seba a rozmýšľa nad svojim životom. Na stole leží krabička liekov, ktorá by stačila na to aby skončil. No nemôže to spraviť. Myslí si že by veľmi chcela, že by to tak bolo lepšie. No v skutočnosti nechce. Vie že má okolo seba veľa ľudí, a nie všetci jej to tu znepríjemňujú. Ľudí, ktorých má rada.
Zhasla lampičku a zahľadela sa do tmy za oknom.

Žena

Išla po ulici a v ruke držala cigaretu. Na sebe mala čierny kabátik a rifľovú sukňu. Červené lodičky rázne klopkali  na chodníku a za ňou viali tmavé vlnité vlasy. Z očí obtiahnutých čiernou ceruzkou jej bolo vidieť, že život si s ňou riadne zahrával.

Vošla do bytu a na ulici po nej zostalo len oranžové svetielko z dohorievajúcej cigarety.

Vnútri zo seba zhodila kabátik a odhalila tak zvodné telo. Obtiahnuté biele tielko ukazovalo nádherný dekolt. Na krku mala jemný náhrdelník z malých perličiek.
Vošla do kuchyne a naliala si červené víno. Vonku pouličná lampa osvetľovala chodník a malý kríček červených ruží.

Nechala prázdny pohárik na parapete a šla do kúpeľne. Cestou zo seba zhadzovala kúsky oblečenia. Keď prišla k vani mala na sebe perličkový náhrdelník a pred ňou ležali červené lodičky. Odetá len do perál a do svojej vône vkĺzla do vane.

Víkendové "dobrodružstvo"

Tento víkend bol jeden z mojich najlepších aké som zažila.

Najprv to menej podstatné:
S matkou a sestrou sme išli do Blavy na nákupy. Behali sme po obchodoch a pozerali pekné veci. Povianočné zľavy. Okrem iného som si kúpila krásne šaty. Little black.
A potom sme sa išli najesť a stretla som kamaráta z tábora.

A teraz to podstatnejšie:
Potom ma matka zaviezla pred NBS. Tam som sa mala stretnúť s Matjeom. Napravovala som si šál keď som videla ako sa niekto schoval za rohom. Bol to on. Konečne som ho po týždni znova videla. Chvíľu sme sa na seba usmievali a potom sme išli.

Odviezli sme sa autobusom až k nemu domov. Vlastne na intráky ale to je jedno, Podstatné je že aj keď som tam bola prý raz cítila som sa ako doma.
Tam som sa poobzerala po okolí a potom ma zaviedol do svojej izby. Zoznámila som sa s jeho spolubývajúcim. Uvidela ten krásny výhľad z fotky aj naživo. Púšťali sme si uletené pesničky. A ešte kopu super vecí.
Večer sme si vyšli von. Išli sme do Kníhkaviarne - do Martinusu. Tam sme si dali kávu, citronádu a šalát ako správni hipsteri. :) A samozrejme sme si poprezerali veľa z tých úžasných kníh, ktoré tam mali. Potom sme išli na autobus, ktorý ma mal odviesť domov. Asi hodinu sme sa potulovali po stanici a potom keď sme prišli k autobusu mal plno.
Takže som zostala v Bratislave. Rozmýšlali sme čo spraviť. Jediná možnosť bola prespať tam. Na intráku.
Tak sme začali hľadať akým busom sa dostaneme naspäť. To už bolo podľa mňa dosť neskoro a tak som vlastne cestovanie povedzme prespala.
Asi po hodine a s rôznymi prestupmi (raz sme dokonca zabudli vystúpiť na konečnej) sme sa dostali na intráky.
Teraz tu bol problém ako ma dostať dnu. Vnútri bola vrátnička a návštevy boli do 11. Tak sme hľadali ľudí, ktorí by nám pomohli dostať dovnútra. Ale stretli sme len anglicky hovoriaci párik a skupinku ľudí z "manželákov". Tí nám poradili (s divným prízvukom) že máme proste len prejsť okolo a keď nás zastavia povedať pravdu.
Tak sme išli na vec. :D

Asi 2x sme prešli okolo vchodu a pozorovali situáciu. Nakoniec sme sa tvárili že nepatríme k sebe, ale že obaja patríme na intráky. Nepozorovane sme prešli. Darebáctvo sa podarilo.
Už unavená na smrť som sa pritúlila k milému a zaspala som.
Ráno keď som sa zobudila nebol vedľa mňa. Trochu divný pocit. (Vraj som ho v noci vytlačila z postele.) Potom som znova zaspala a keď som sa znova zobudila, prišiel ku mne a dal mi pusu na líce.
A potom som si zbalila všetky veci a museli sme sa rozlúčiť. (A mám pocit že som sa nerozlúčila dostatočne, preto sa neviem dočkať kedy konečne príde aby som mu mohla dať veľkú pusu.)

Zmena mena a plynutie myšlienok

Dnes oznamujem že Catnip sa oficiálne premenovala na Makulienku. Je to tretia zmena, takže do tretice všetko dobré.

Toto sú myšlienky, ktoré som si už dlhšie zapisovala. Napadli mi pri úplne bežných činnostiach a v bežnom stave. Ale ako myšlenky sa mi zdali pekné a zaujímavé, tak sa podelím.

Zvláštny sen. Skoro ako havran a písací stôl. (Zrejme sa mi sníval nejaký zaujímý sen. A Alicu z krajiny zázrakov poznáte nie?)

Do stračatela jogurtov určite dávajú poľskú čokoládu. (Ten jogurt bol fakt hnusný.)

Nemôžeš svoje spomienky len tak chytiť a hodiť ich do vreca na odpadky. A niekedy ani nechceš. (To bolo keď som si upratovala izbu. Mala som zámer stať sa aspoň čiastočne stať minimalistkou. Ale zistila som že takmer ku všetkým veciam mám nejaký citový vzťah.)

Niektoré knihy majú na človeka účinok, asi ako prasknuté potrubie s plynom. (Čítala som Metro 2033. Mimochodom odporúčam.)

Cez leto je treba nosiť v kabelke repelent. (Napadlo mi to potom, ako som si spomenula na jeden letný večer. Boli sme s Matjeom pri jazere a celé nohy sme mali doštípané.)

I wish I understood. (Len veta z pesničky, ale oslovila ma.)

Sestra je dar aj prekliatie dokopy. (Toto zisťujem už dvanásty rok.)

Mám rozštiepené končenky vlasov aj myšlienky. (Keď som nebola v stave sústredene rozmýšlať.)

Kvalita na úkor kvantity. (Niekto mi povedal že už som dlho nič nanpísala. To je odpoveď.)

Ružová a čierna

Bola raz jedna princezná
láskou strápená
Sedela vo svojej izbe
sama zavrená
Snívala že raz k nej príde krásavec
rytier s bielym koňom
No prišiel ku nej zlý chlapec
Potom snívala len o ňom
Raz videla ho s inou
Zvádzal krásnu ženu
Možno to bolo jeho vinou
že z ružovej zmenila sa na čiernu
Čierňava sa za ňou vlečie
Všade kam len vstúpi
Krásavec od nej utečie
nie je predsa hlúpy
A tak krásavec si našiel svoju
princezničku ružovú
A tá čierna mala smolu
tak si našla lásku núdzovú

Tak mi chutí nostalgia

Čo všetko deťom k šťastiu treba?

Slnko a modrý kúsok neba, piesok a v izbe s hračkami dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu stačí?

Hrozienko sladké na koláči a denne jedna hodinka v náručí svojho ocinka.

Toto je pesnička, z ktorej sa mi tisnú slzy do očí. Možno preto že je tak povedzme nostalgická. Keď si na ňu spomeniem vybaví sa mi pred očami malé dievčatko s kučeravými vlasmi, s veľkým úsmevom a s iskričkou šťastia vo veľkých hnedých očiach. Ja ako škôlkarka. A veľká farebná izba plná hračiek a detí a tety vychovávateľky. J

Dnes už som staršia a život už nie je gombička na červenom kabátiku. Ale stále niekde vnútri vo mne je to malé dievčatko, ktoré sa teší z maličkostí.

A dávno mám za sebou ten čas, keď som dávala bábiky spať. Poznávam život tak úžasne nový, no teraz chcem písať list Ježiškovi.

V mojom liste by stálo:

Drahý Ježiško.
V prvom rade Ti chcem zaželať  všetko najlepšie k narodeninám. Počula som že dokážeš plniť priania. Nebudem Ti písať také tie veci typu „svetový mier“ a podobne. Na Vianoce by som chcela mäkkú posteľ s teplou dekou. Peknú hudbu, zopár mandariniek a teplý čaj v rukách. A lásku. Rodičovskú a aj od chlapca ktorého milujem.

Ďakujem