Vonku prší a kvapky dopadajú na strešné okno v mojej izbe.
Znie to ako hudba, na ktorú nemám talent.
Znie to ako hudba, na ktorú nemám talent.
Po tvári jej ako kvapky dažďa stekajú slzy šťastia.
Snívalo sa mi, že som našla kľúč. No bol to len sen.
A tak z rozkoše nanesiem ďalšiu vrstvu rúžu.
Nebol to len planý mam.
Ako jarný dážď, čo pominie vo chvíli.
Veď ma stačil obrať o sny
ten môj prečudesný milý.
A tak, čakám ho pod brestom.
Pri tom strome obesenca.
A tak, čakám ho pod brestom.
Pri tom strome obesenca.
Toto bola dvadsiata denníčková spoveď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára