10. júna 2014

John Grey - kapitola 4.

Asi mesiac po tom, ako John prvý krát navštívil podzemný Bar začal mať čudné obdobie. V práci si vzal voľno a na čas prerušil styky s ľuďmi.
Vonku bola silná búrka a on sa práve nepokojne prehadzoval na posteli. Mával také živé sny, že sa mu stávalo že ich nevedel odlíšiť od reality.
Stál na pláži s bielym pieskom a zamyslene pozeral do jasnomodrého oceánu. Keď sa mu vlnky dotkli nôh, odhodlal sa a rozbehol sa v ústrety vode. Nadšený plával stále ďalej a ďalej. Zo začiatku to šlo ľahko, ale čím dlhšie plával, tým to bolo horšie. Chcel sa vrátiť na pláž, no keď sa obzrel už ju za sebou nevidel. Zdalo sa mu ale, že pred sebou niečo vidí. A tak plával stále ďalej a ďalej.
Zrazu sa more rozbúrilo. Johna zaliala jedna veľká vlna.  A za ňou ďalšia. A ďalšia. A ďalšia. Pomaly mu dochádzali sily aj kyslík. Zahmlievalo sa mu pred očami a keď si už myslel že sa utopí...
Zobudil sa. Vonku stále pršalo. Cez otvorené okno mu na nohy dopadali studené kvapky.
Posledné čo si z toho sna pamätal bol oranžový záblesk. Bol to snáď záchranný čln? Blesk? Alebo to bolo to dievča, o ktorom sa mu snívalo minulú noc, a ktoré zahliadol na tanečnom parkete?  John si nikdy neprial viac spať ako v tomto momente.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára