Najprv to menej podstatné:
S matkou a sestrou sme išli do Blavy na nákupy. Behali sme po obchodoch a pozerali pekné veci. Povianočné zľavy. Okrem iného som si kúpila krásne šaty. Little black.
A potom sme sa išli najesť a stretla som kamaráta z tábora.
A teraz to podstatnejšie:
Potom ma matka zaviezla pred NBS. Tam som sa mala stretnúť s Matjeom. Napravovala som si šál keď som videla ako sa niekto schoval za rohom. Bol to on. Konečne som ho po týždni znova videla. Chvíľu sme sa na seba usmievali a potom sme išli.
Odviezli sme sa autobusom až k nemu domov. Vlastne na intráky ale to je jedno, Podstatné je že aj keď som tam bola prý raz cítila som sa ako doma.
Tam som sa poobzerala po okolí a potom ma zaviedol do svojej izby. Zoznámila som sa s jeho spolubývajúcim. Uvidela ten krásny výhľad z fotky aj naživo. Púšťali sme si uletené pesničky. A ešte kopu super vecí.
Večer sme si vyšli von. Išli sme do Kníhkaviarne - do Martinusu. Tam sme si dali kávu, citronádu a šalát ako správni hipsteri. :) A samozrejme sme si poprezerali veľa z tých úžasných kníh, ktoré tam mali. Potom sme išli na autobus, ktorý ma mal odviesť domov. Asi hodinu sme sa potulovali po stanici a potom keď sme prišli k autobusu mal plno.
Takže som zostala v Bratislave. Rozmýšlali sme čo spraviť. Jediná možnosť bola prespať tam. Na intráku.
Tak sme začali hľadať akým busom sa dostaneme naspäť. To už bolo podľa mňa dosť neskoro a tak som vlastne cestovanie povedzme prespala.
Asi po hodine a s rôznymi prestupmi (raz sme dokonca zabudli vystúpiť na konečnej) sme sa dostali na intráky.
Teraz tu bol problém ako ma dostať dnu. Vnútri bola vrátnička a návštevy boli do 11. Tak sme hľadali ľudí, ktorí by nám pomohli dostať dovnútra. Ale stretli sme len anglicky hovoriaci párik a skupinku ľudí z "manželákov". Tí nám poradili (s divným prízvukom) že máme proste len prejsť okolo a keď nás zastavia povedať pravdu.
Tak sme išli na vec. :D
Tam som sa poobzerala po okolí a potom ma zaviedol do svojej izby. Zoznámila som sa s jeho spolubývajúcim. Uvidela ten krásny výhľad z fotky aj naživo. Púšťali sme si uletené pesničky. A ešte kopu super vecí.
Večer sme si vyšli von. Išli sme do Kníhkaviarne - do Martinusu. Tam sme si dali kávu, citronádu a šalát ako správni hipsteri. :) A samozrejme sme si poprezerali veľa z tých úžasných kníh, ktoré tam mali. Potom sme išli na autobus, ktorý ma mal odviesť domov. Asi hodinu sme sa potulovali po stanici a potom keď sme prišli k autobusu mal plno.
Takže som zostala v Bratislave. Rozmýšlali sme čo spraviť. Jediná možnosť bola prespať tam. Na intráku.
Tak sme začali hľadať akým busom sa dostaneme naspäť. To už bolo podľa mňa dosť neskoro a tak som vlastne cestovanie povedzme prespala.
Asi po hodine a s rôznymi prestupmi (raz sme dokonca zabudli vystúpiť na konečnej) sme sa dostali na intráky.
Teraz tu bol problém ako ma dostať dnu. Vnútri bola vrátnička a návštevy boli do 11. Tak sme hľadali ľudí, ktorí by nám pomohli dostať dovnútra. Ale stretli sme len anglicky hovoriaci párik a skupinku ľudí z "manželákov". Tí nám poradili (s divným prízvukom) že máme proste len prejsť okolo a keď nás zastavia povedať pravdu.
Tak sme išli na vec. :D
Asi 2x sme prešli okolo vchodu a pozorovali situáciu. Nakoniec sme sa tvárili že nepatríme k sebe, ale že obaja patríme na intráky. Nepozorovane sme prešli. Darebáctvo sa podarilo.
Už unavená na smrť som sa pritúlila k milému a zaspala som.
Ráno keď som sa zobudila nebol vedľa mňa. Trochu divný pocit. (Vraj som ho v noci vytlačila z postele.) Potom som znova zaspala a keď som sa znova zobudila, prišiel ku mne a dal mi pusu na líce.
A potom som si zbalila všetky veci a museli sme sa rozlúčiť. (A mám pocit že som sa nerozlúčila dostatočne, preto sa neviem dočkať kedy konečne príde aby som mu mohla dať veľkú pusu.)
Už unavená na smrť som sa pritúlila k milému a zaspala som.
Ráno keď som sa zobudila nebol vedľa mňa. Trochu divný pocit. (Vraj som ho v noci vytlačila z postele.) Potom som znova zaspala a keď som sa znova zobudila, prišiel ku mne a dal mi pusu na líce.
A potom som si zbalila všetky veci a museli sme sa rozlúčiť. (A mám pocit že som sa nerozlúčila dostatočne, preto sa neviem dočkať kedy konečne príde aby som mu mohla dať veľkú pusu.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára