Sedím vo vlaku a píšem. Píšem vety čo nedávajú zmysel. Aký som to spisovateľ keď nemám ani pero?
Za oknom sa mihajú lány obilia, slnečníc, kukurice. A nad tým všetkým sú búrkové mračná. Dúfam že bude pršať.
Klavír. Kvapky vody udierajú do klávesov a vytvárajú melancholickú daždivú melódiu. Holuby na korze smutne pozerajú na prázdne chodníky. Opustené výškové budovy na mňa pozerajú prázdnym pohľadom špinavých okien. Oblečiem sa do šiat z makových lupienkov a na uši zavesím čerešňové náušnice. Ústa si narúžujem jahodou a bez topánok vyjdem do daždivého mesta. Nick si spieva dolu ulicou. Chytí ma do náručia a tancujeme spolu pomalé tango.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára