„Takáto
izolácia pre teba nieje zdravá John. Mal by si ísť za svojimi priateľmi. Alebo
sa vrátiť do práce. Nechceš predsa aby ťa vyhodili.“ Z parapety na neho
vyškierala ryšavá mačka.
„Jane je to so mnou zlé.“ vychrlil na ňu John keď sa stretli v kaviarni. „Už sa rozprávam s mačkami.“ „Musíš si zamestnať mozog, John. Vráť sa do práce. Rob čo ťa baví. A nájdi si už konečne dievča.“ „To sa ti ľahko povie. Myslíš že nejaké normálne dievča len tak postáva na ulici a čaká na mňa?“
Medzitým ako sa rozprávali, vonku sa rozpršalo. Jane odišla skôr, mala ešte niečo na práci, a John si ešte užíval teplú kávu, potom zaplatil účet a vyšiel na mokrú ulicu. Bol peši a nemal dáždnik, takže kým prišiel po svoju ulicu, celý zmokol. Už z diaľky si všimol, že pred jeho vchodom stojí nejaké dievča.
,,Vďaka bohu. Konečne niekto prišiel. Moknem tu už celú večnosť.“ John na ňu prekvapene pozrel. „Som Mia. Som tu nová a nemám ešte kľúče od vchodu.“ „Tak ťa teda rád spoznávam Mia.“ Odomkol jej a spolu vyšli až na jeho poschodie. Tam začala odomykať dvere hneď veľa jeho bytu. „Tušim sme susedia.“ pousmial sa nad tou náhodou. „Tak keby si niečo potrebovala, vieš kde ma hľadať. Nemáš to ďaleko.“
Vošiel do bytu a zatvoril za sebou dvere. Vyzliekol sa a dal si sušiť mokré
šaty. Chcel ešte napísať niečo do práce, lenže sa vôbec nemohol sústrediť. Pred
očami stále mal Miine svetloryšavé vlasy.
„Jane je to so mnou zlé.“ vychrlil na ňu John keď sa stretli v kaviarni. „Už sa rozprávam s mačkami.“ „Musíš si zamestnať mozog, John. Vráť sa do práce. Rob čo ťa baví. A nájdi si už konečne dievča.“ „To sa ti ľahko povie. Myslíš že nejaké normálne dievča len tak postáva na ulici a čaká na mňa?“
Medzitým ako sa rozprávali, vonku sa rozpršalo. Jane odišla skôr, mala ešte niečo na práci, a John si ešte užíval teplú kávu, potom zaplatil účet a vyšiel na mokrú ulicu. Bol peši a nemal dáždnik, takže kým prišiel po svoju ulicu, celý zmokol. Už z diaľky si všimol, že pred jeho vchodom stojí nejaké dievča.
,,Vďaka bohu. Konečne niekto prišiel. Moknem tu už celú večnosť.“ John na ňu prekvapene pozrel. „Som Mia. Som tu nová a nemám ešte kľúče od vchodu.“ „Tak ťa teda rád spoznávam Mia.“ Odomkol jej a spolu vyšli až na jeho poschodie. Tam začala odomykať dvere hneď veľa jeho bytu. „Tušim sme susedia.“ pousmial sa nad tou náhodou. „Tak keby si niečo potrebovala, vieš kde ma hľadať. Nemáš to ďaleko.“
Vošiel do bytu a zatvoril za sebou dvere. Vyzliekol sa a dal si sušiť mokré
šaty. Chcel ešte napísať niečo do práce, lenže sa vôbec nemohol sústrediť. Pred
očami stále mal Miine svetloryšavé vlasy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára