Listy z East Pointu 2

East Point. Krv, pot a slzy. 9 dní slobody pri výcviku na vojenskom tábore. Pozdravy z frontu. Diel druhý.

12.8.
Prízvuk mám stále horší a horší. Môj západoslovenský sa mieša so stredoslovenským a hlavne východoslovenským.
Máme asi pauzu po obede. Čakáme na nástup. Ráno pršalo a tak sme nemali rozcvičku. V noci mal byť prepad ale nebol. Aj tak som spala oblečená. A keďže som mala veľmi plytký spánok skoro som sa nevyspala. Na programe sme dnes mali prežitie-oheň a potom sebaobranu. Som trochu dobitá ale som rada že sme nemali rozcvičku.
-Zatiaľ končím. Moje zapisovanie bude asi zo dňa na deň kratšie.
Na tomto tábore sú najlepšie večery. Celý tábor má takú radostnú a voľnú atmosféru.
-Končím. Večierka.
-Zabudla som dopísať že prvé na programe bolo zlaňovanie. Mali sme si sami uviazať sedák a potom sme vyšli na kopec kde nás pripli na lano a rozbehli sme sa z 22 metrovej výšky do prázdna.

13.8.
Dnes je počasie hrozné. Celý tábor je ponorený v hlbokej depresii. O piatej bol nástup, takže sme vstávali 4:30. Od rána prší. Mali sme ísť na taktickú obhliadku neznámeho terénu ale kvôli dažďu pôjdeme asi až za hodinu. Tak teraz všetci čakáme na chatách oblečení, v šiltovkách a topánkach. Je mi zima, chce sa mi spať a môj žalúdok zanovito odmieta prijať šunkový chleba.
-Čakáme na cestu.
Na cestu sme napokon vyrazili. Pršalo nám skoro celý čas. Všade bolo blato a skoro všetci sa šmýkali.

14.8.
Stále tu prší. Stojím v okne a pozorujem dážď. Vojna je krutá. Stále je tu na mňa väčší nátlak a preto aj menej píšem. Ale momentálne sedím na chatke, počúvam ruské balady a klopanie dažďa. Taká vojnová romantika. Včera večer mi prišlo ťažko a tak som musela ísť k doktorke. Dala mi čokoládu a nohy som si vyložila na stenu.
V noci bol poplach - prepad tábora, a tak nás vyhnali von. A druhý krát nás vyhnali kvôli búrke. Čakali sme v spoločenskej miestnosti, potme lebo vyhodilo elektriku. Takže v noci som toho moc nenaspala a ráno mi bolo znova zle. Vyšla som v kraťasoch na rozcvičku a inštruktor ma rovno odviedol k doktorke. Celé predpoludnie som prespala.
Po obede som už išla hrať aj painball a airsoft. A keďže som predobedom nedostala nožík, pri varení gulášu som robila veliteľku.
-Ochvíľu bude nástup na večeru. Už končím.

16.8.
Už ani nemám kedy zapisovať. Naše družstvo sa pripravuje na súťaž. Včera sme sa učili pochodovať, robili sme topografiu a viazali sme laná. Včera sme tiež absolvovali rambo dráhu. Doslova od hlavy až po päty sme boli od blata. Museli sme zjesť nechutnú medicínu a ísť do dekontaminačnej sprchy.
Veliteľ nám včera sľúbil že ak budeme mať do večera copíky dostaneme pochvalu. Dostali sme. Potom sme sa ešte do noci rozprávali s veliteľom a inštruktormi, ktorí prišli. A po dokončení rajónu v chatke som sa až do večierky rozprávala s chalanmi . Keď začali trúbiť večierku už sme boli len traja.