Našla som lásku

Bola to obyčajná sobota, išiel som sa spiť nech sa ledva domov domotám. Až na to že v ten večer sa malo stať niečo čo mi zmenilo život. Vtedy som to samozrejme ešte netušila. Keby som to bola vedela, snažila by som sa zapamätať každú sekundu z toho dňa.

Blížila sa 7 hodina a ja som sa pomaly začala chystať na kocert Prázdninová rockovica. Dohodli sme sa s kamarátmi že tam pôjdeme, pretože tam boli nejaké skupiny zo Serede. Keď sme prišli pri vchode nám na ruku otlačili pečiatku a mohli sme vstúpiť. Atmosféra vnútri bola skvelá. Sála bola takmer plná a to ešte ani nezačali hrať. Postupne som tam stretávala známych ľudí a kamarátov. Tiež som sa zoznámila s veľa novými ľuďmi. A medzi nimi bol aj jeden, ktorý bol dôležitejší ako ostatní.

Už sa blížila polnoc. Najprv sme chvíľu sedeli na stoličách, a potom sme išli tancovať. Kamošom sa podarilo vytiahnuť na parket aj mňa. Najprv som nechcela, no potom ma presvedčili. Teraz som im za to vďačná. Chvíľu som tancovala a potom som len tak postávala bokom. Všimla som že za mnou stojí nejaký chlapec, ale nevenovala som tomu nejakú pozornosť znova som počúvala kapelu The Rockefellas.

Vtedy prišiel ku mne zozadu a objal ma okolo pása. Začula som neznámy, krásny hlas.  Aj keď som ho slabo počula keďže tam bol hluk, tú vetu si zapamätám navždy: „Ahoj, ja som Maťko!“ povedal. „Ahoj, ja som Tereza.“ „Nejdeme von? Je tu strašný hluk.“ Bola som z toho všetkého zmätená a šokovaná tak som súhlasila. Von sme išli aj s kamarátkami, ktoré sa mi snažili byť oporou. Chvíľu sme sa spolu všetci rozprávali a potom sme sa vrátili dovnútra. Kamaráti zase išli tancovať, tak som išla s nimi. Pri mne tancoval aj on. Bol to trochu smiešny, chlapčenský tanec, ale svojim spôsobom upútal moju pozornosť a to zrejme chcel. Nechcela som už s ním tancovať, tak som si išla sadnúť. On sedel vedľa a pozeral na mňa. Vtedy som si všimla aké má krásne modré oči. Potom keď sme už odchádzali, chcel ma odprevadiť. Kamaráti išli so mnou, lebo predsa len to bol stále cudzí chalan. Išla som kúsok s nimi, a on išiel za mnou. Ako sme tak boli vedľa seba, cítila som jeho krásnu vôňu. Nebola to voňavka, ani nič iné. Bola to proste čistá vôňa jeho tela.

Keď odišiel kamaráti ma odprevadili k domu. Stáli sme tam pri bránke a vtedy som si všimla že po chodníku ide on. Náhodou sme sa znova stretli, keď aj on išiel domov. Chvíľu sa ešte so mnou rozprával, potom si vypýtal kontakt a odišiel. Ešte v tú noc mi napísal. A tak to išlo celý mesiac a bol to najkrajší marec (bol do mňa zamilovaný jak malý chlapec.) Po mesiaci... sme sa dohodli že pôjdeme von.

Bol už večer, snežilo a my sme sa prechádzali pri Váhu. Sklonil sa k zemi a niečo zobral. Potom mi povedal nech nastavím ruku. Vložil mi do dlane malé snehové srdiečko. Keď sme prechádzali po moste, na chvíľu sme zastavili a sledovali sme ako sneží. Keď sme vykročili ďalej, chytil ma za ruku. Bola som vtedy najšťastnejší človek. A takto šťastná som už takmer 11. mesiac.